Grécka filozofia od staroveku po súčastnosť-I. diel-starovek

28.4.2010 o 17:03 (upravené 7.5.2010 o 16:57) | Karma článku: 10.29 | Prečítané  4161-krát

I elliniki filosofia-to je originálny grécky výraz pre túto časť ľudského poznania (gnosi). Na filozofiu ktorú vymysleli Gréci nadviazali všetky ďalšie svetové filozofické smery a dodnes z nej vychádzajú. V tomto článku vám sprostredkujem najznámejších gréckych filozofov a ich filozofiu, od dôb predklasických cez byzanciu až po súčastnosť.

Starogrécka filozofia-I archea elliniki filosofia

Aristoteles

Skutočná filozofia vznikla v gréckom kraji Iónia, na území dnešného západného Turecka. Gréci z tohto územia sa dostali pod kultúrny vplyv vyspelých orientálnych civilizácií. Stret týchto dvoch svetov, gréckeho a orientálneho mal za následok vznik filozofie, pretože tu došlo ku zmiešaniu tradícií. Vznik gréckej filozofie teda môžeme datovať do rozhrania medzi 10.-8. storočím pred narodením Krista. Filozofiu večne zvedaví a urosprávaní Gréci vymysleli preto, lebo hľadali vysvetlenie na otázky, ktoré nebolo možno pochopiť obrazovo či mytologicky. 

V starogréckej filozofií vzniklo mnoho škôl, ktoré predkladali svoje filozofiké názory a z týchto škôl vzišli mnohí známi filozofi.

Platónova Akadémia

Milétska škola (To scholio tis Milisiu): Prvá známa filozofická škola bola založená v 6 stor. pred Kr. v maloázijskom gréckom meste Milétos (dnes blízko tureckého mesta Aydin). Filozofi sa zapodievali otázkou bytia a počiatku. Patrí sem Tháles (gr. Thalis), jeden zo siedmych mudrcov, matematik a astronóm, autor známych viet ako Gnorise ton eauto su-Spoznaj sám seba a tiež Min kanis stus allus oti den thelis na kanun se sena-Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe. Významný milétsky filozof bol Anaximandros, známi ako otec filozofie, ktorý hľadal pôvod bytia, ktorého pôvod je nepochopiteľné apeiron a tiež archi-prapočiatok. Posledný milétsky filozof je Anaximenes (gr. Anaximenis).

Za ďašíeho otca filozofie je považovaný aj rodák z ostrova Samos, Pythagoras, ktorého filozofiu môžeme čiatsočne stotožniť s kresťanským učením. Žil totiž jednoducho, mnoho si odopieral, spovedal sa a odriekaval si jedlo. Jeho spolok bol uzavretý a mystický. Pythagoras prvý zapísal hudbu prostredníctvom čísel. Prvý zaviedol pojem filozof (gr. filosofos) zo slov filia-priateľstvo a sofia-múdrosť. Jeho skupina bola ojedinelá aj v tom, že do spolku prijímali ženy a hlásali rovnosť žien a potrebu ženy vzdelávať, grécke ženy boli totiž na veľmi podceňovanom mieste v spoločnosti. Pythagorejskí spolok bol nakoniec zničený vo Veľkom Grécku (dnes južné Taliansko). Pythagoras bol zabitý. 

Škola z mesta Elea (To scholio tis Eleas): Ďalšou významnou starogréckou školou bola tá v gréckom meste Elea (dnes talianske mesto Velia). Filozofi sa snažili objasniť bytie. Prvý známy filozof tu bol Xenofanes (gr. Xenofanis). Jeho učenie bolo odlišné a tiež sa podobalo kresťanstvu. Odmietal totiž gréckych bohov a hovoril, že boh je iba jeden a nemožno jeho tvár a podobu zobraziť. Grékom vyčíta, že bohovia majú ľudskú podobu a vlastnosti. Najslávnejší filozof z Eley bol však Parmenides (gr. Parmenidis), ktorý patrí medzi najväčších svetových filozofov. Hovoril, že bytie sa nikdy nedá pochopiť a je to vlastne myslenie, lebo možno len myslieť o bytí ale nie ho pochopiť. Neexistuje nič iné iba bytie, všetko ostatné je jeho súčasťou teda ničím v niečom. Nič nie je tak, ako to vyzerá, je iba jedno bytie. Jeho filozofiu rozopracoval jeho žiak Zenon (gr. Zinon), ktorý povedal, že neexistuje pohyb lebo aj ten je vlastne bytie ktoré je statické a teda aj pohyb je statický, je to iba zloženie uskladaných častíc, ktoré sa nám zdajú že sa híbu.

Nazrime aj do mesta Efesos (dnes Turecko), kde pôsobil slávny filozof Herakleitos Efesský (gr. Iraklitos o Efesios), ktorý skritizoval takmer všetkých svojich predchodcov, zastával grécke náboženstvo. Svoju filozofiu založil na protikladoch (gr. andithesis), lebo ako všetci vieme, protiklady sa priťahujú. Je autorom slávnych výrokov ako Panda rei-Všetko plynie a tiež Den boris na bis sto idio potami ja defteri fora-Nemôžeš vstúpiť do rovnakej rieky po druhý krát.

Povieme si niečo aj o krétskom filozofovi menom Epimenides (gr. Epimenidis). Narodil sa v meste Knossos na Kréte a patril medzi siedmich mudrcov, stal sa povestným svojim paradoxom ktorý bol citovaný aj v Novom zákone Biblie. Epimenides povedal: Krites en pseudi-Kréťania sú klamári. Lenže potom sa Epimenides zamyslel. Ak sú všetci Kréťania klamári, teda aj on musí byť klamár keď tvrdí že Kréťania sú klamári, teda keď klame tak Kréťania stále hovoria pravdu. Lenže v takom prípade neplatí, že Kréťania sú klamári... Tento paradox je veľmi známi a poukazuje na to, že ľudský rozum nie je vševediaci a nemôže spoznať vysvetlenie. Čím viacej logiky-tým viac nejasností.   

 

 

Prejdime na svätú trojicu gréckej filozofie-Sokrates, Platon a Aristoteles. Ich filozofia sa stala základom pre všetky ďalšie svetové filozofické myslenia.  

Sokrates (gr. Sokratis), rodák z Atén založil tzv. dialektiku, teda filozovanie cez rozhovory. Ako prvý z filozofov sa stretával s ľuďmi a komunikoval snimi. Sokrates sa rád túlal ulicami Atén a navštevoval miestne taverny a prero o poslucháčov nemal núdzu. Rád poučil ľudí o ich hlúposti. Najprv opýtaného vyzval a keď mu kládol stále viac otázok, dotyčný nevedel odpovedať, čím Sokrates zvíťazil a nakoniec svojho opýtaného poučil, to je známa sokratova irónia. Sokrates je známy aj svojou o tridsať rokov mladšou manželkou Xanthippi s ktorou sa neustále hádal a bol to jediný človek, ktorého nikdy nepoučil. Raz mu Xanthippi na hlavu dokonca vyliala nočník. Sokrates tiež neskončil najlepšie, vybral si dobrovolnú smrť, nechcel totiž odísť do vyhnanstva. No a všetci zrejme poznáme Sokratov najslávnejší výrok-En ida oti uden ida-Viem že nič neviem. Teda človek nikty nebude vedieť toľko, aby nemohol vedieť ešte viac.

Pythagoras

Platon: Na filozofiu rozhovorov nadviazal Sokratesov žiak Platon, ktorý spísal všetky Sokratove diela. Podľa niektorích názorov Sokrates neexistoval a vymyslel si ho Platon aby bolo jeho dielo vic rešpektované. Vo svojom diele Nomi (Zákony), hodnotí názory pre a proti, ktoré reprezentujú rozličné osoby. Platon hovorí, že ideálny rozhovor musí dosiahnuť pointu a vysvetlenie. Hovoril, že veci, ktoré môžeme vnímať nás nedovedú k pravému poznaniu, ktoré sa nedá zmyselne vnímať. Podľa tejto teórie teda existovali dva svety-zmyselný a ideový. Snáď jeho najvýznamnejšie dielo je Peri politia (O štáte), kde načrtol utopistický ideálny štát, podobný modernému komunizmu, kde majetok by patril všetkým, obyvatelstvo by bolo rozdelené na robotníkov, vládcov a vojakov a nikto by nepoznal svojich rodičov. Ženy by boli spoločné tiež, vnímal ich ako majetok. Dôležitosť prikladal výuke hudby. 

Aristoteles (gr. Aristotelis): Trojicu najväčších svetových filozofov uzatvára Aristoteles, snáď najväčší filozof ktorý kedy žil. Narodil sa v dnešnom Grécku, v meste Stajira (dodnes existuje) na polostrove Chalkidiki. Bol to osobný učiteľ a vychovávateľ Alexandra Veľkého. Jeho filozofia vychádza z prírodovedy, kedže Aristoteles bol prírodovedec. Zachovalo sa nám množstvo jeho diel, v ktorých vysvetluje, ako možno postupovať v rôznych odboroch. Založil logiku, kde presne spísal, čo musíme robiť, aby sme vyvodili správny výsledok. Hovoril, že logika nemôže povedať ako myslieť, ale čo máme robiť, aby sme správne mysleli. V metafyzike zase tvrdil, že pojmy sú iba v našich mysliach a my si ich vytvárame na základe nejakého obrazu. Spomína formu a látku, formu vnímame zmyslami, o látke uvažujeme, avšak z látky môžeme vytvoriť formu. V antropológií hovorí, že existujú tri duše-vegetatíva-majú ju aj zvery aj človek aj rastliny, zmyslová-majú zvery a ľudia a rozumová-má ju človek. Podľa Aristotela sa ideálny štát musí vedieť postarať o občanov a zabezbečiť otrokom čo možno najlepšiu existenciu. Štát sa nesmie zvrhnúť do diktatúry. Odsudzoval aj demokraciu, tvrdil, že demokracia je iba deformovaná a zlá forma politey. Demokracia nedokáže prekonávať problémy. Aristotelova filozofia je základom všetkých ďalších vplyvov.

Nasledujúci filozofi patria do hellenistického obdobia gréckych dejín (4-1 stor. pred Kr.).

Epikuros

Epikuros- Narodil sa na ostrove Samos, ako syn starobylej aténskej aristokratickej rodiny. Neskôr sa presťahoval do Atén, kde založil svoju filozofiu. Je známy ako zakladateľ tzv. Epikurejskej záhrady, ktorú založil vo svojom dome, kde vyučoval. Snažil sa vyriešiť ľudské problémy s ktorými sa stretával od malička, keďže jeho matka bola veštica. Vyriešil dva najväčšie ľudské druhy strachu: strach z bohov, keď povedal, že bohovia nemajú dosah do tohto sveta. Druhý strach je strach zo smrti: smrti sa netreba báť, lebo keď sme tu my nieje tu smrť, keď tu je smrť už tu nie sme my. Za najväčšiu ľudskú hodnotu považuje kalo (dobro). Za životný cieľ považuje idoni (slasť). Slasť je stav vyrovnanosti, kedy si človek dopraje čo najviac môže, nič si neodoprie, no zároveň ňič nebude preháňať, slasť teda nie je rozkoš, ktorú Epikuros odsudzoval. Epikuros bol ideálny labužník, hoci sám žil veľmi prísne. Najväčšie potešenie bolo pre Epikura priateľstvo, pre priateľa je treba spraviť čo najviac. Epikuros povedal: Jia na agapisis prepi na ise eftychismenos ke jia na ise eftychismenos prepi na agapisis-Aby si miloval musíš byť šťastný a aby si bol šťastný musíš milovať.

Diogenes

Diogenes zo Sinopi (gr. Diojenis o Sinopis)- Je to veľmi slávny grécky filozof hellenistického obdobia. Narodil sa v gréckom pontskom meste Sinopi (dnes Sinop-Turecko), no usadil sa v meste Korinthos v Grécku. Bol známy svojim bezstarostným životom a kritizovaním. Žil jednoduchý život, býval vo veľkom sude od vína. Bol taký známy vo svojej dobe, že raz k nemu prišiel Alexander Veľký. Keď k nemu Alexander prišiel povedal: Ego ime o vasileus Alexandros-Ja som kráľ Alexander. Diogenes odpovedal: Ke´go ime o Diojennis o Kyon-A ja som Diogenes, pes. Alexander povedal: Den me fovase,-Nebojíš sa ma? Diogenes odpovedal: Ke ti ise kalo i kako,-a aký si dobrý či zlý? Alexander bol veľmi potešený stretnutím s Diogenom a spýtal sa ho: Ti chari thes na su kano,- Akú radosť ti môžem spraviť? Diogenes nato: Stamata, na mu kryvis ton ilio-Ustúp, tieniš my slnko... Keď Alexander odchádzal od Diogena povedal: Ean den imuna Alexandros tha ithela na imun Diojenis-Ak by som nebol Alexander, chcel by som byť Diogenes

V pokračovaní: Grécka filozofia doby Byzantskej, grécka filozofia počas tureckej nadvlády a moderné grécka filozofia. 


Hlavné správy

ROMOVIA.SME.SK

Francúzsky Le Monde o Luniku IX: Najväčšie rómske geto v Európe

Francúzska novinárka upozorňuje na protirómske múry na východe Slovenska.

AKTUALIZOVANÉ 17:58

Únia sa dohodla na rozsiahlych ekonomických sankciách voči Rusku

Sankcie sa týkajú finančného sektora, ropného priemyslu či dodávok vyspelých technológií.

KULTURA.SME.SK

Ani Hercules to sám neutiahne, film je béčko s nadhľadom

V našich kinách je Hercules, antický príbeh za sto miliónov dolárov.


Už ste čítali?