Článok jedného Gréka VI:Grécko, referendum a grécka krízova kultúra

Autor: Maximos Dragounis | 3.11.2011 o 17:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  432x

V mojom ďalšom článku priblížim najdôležitejšie veci okolo Grécka, teda dohodu, ktorá sa zrodila po poslednom samite eurozóny a následné  referendum, ktoré vypísal premiér Papandreou. Dozviete sa príčinu vypísania referenda a všetko to, čo slovenské média naschvál slovenskému občanovi zatajujú. A samozrejme tiež, ako určite referendum dopadne. Na záver tiež trocha odľahčenie od problémov v gréckom štýle satirickej zábavy.

Dohoda existuje

O dohode lídrov

Zrodila sa teda, ako všetci vedia, dohoda, ktorá má konečne priniesť nejaké východisko z tejto krízy, čo zmieta celú Európu. Lídri eurozóny sa domnievali, že Grécku je treba odpísať väčšiu časť jeho dlhu voči bankám, ako bolo dohodnuté v júli, teda viac ako 20%. Jedine väčší odpis by totiž mohol priniesť efektivitu. Dohadovalo sa „odstrihnutie“ dlhu medzi 40%-55%. Nakoniec, po spomínanom rokovaní sa predstavitelia bánk a eurozóny dohodli o 50 percentnom „zostrihu“ gréckeho dlhu. Toto opatrenie môže byť skutočne v praxi účinné, hoci bankári do neho išli s veľkou neochotou, no aj oni, pochopili, že je to stále lepšie, ako keby malo Grécko skrachovať a odpis by už bol oveľa väčší. Títo bankoví podvodníci totiž veľmi dobre vedeli, že Grécko takéto pôžičky samé nikdy nemôže zvládnuť, spolu s gréckymi politikmi hrali špinavú hru s tým, že to vždy za Grécko niekto splatí. Situácia je ale vážna, takže 50% zo svojej „danajskej pôžičky“ musia oferovať. Takýmto výrazným znižením dlhu sa Grécko dokáže spamätať a už o pár rokov bude grécky dlh predstavovať „iba“ 110% HDP, čo bude veľmi výrazný pokrok. Navyše bola dohodnutá nová stabilizačná pôžička Grécku vo výške 130 miliárd euro.

Lídri teda jasne povedali nie gréckemu bankrotu, ktorý ako každý zdravý a skúsený ekonóm a nie mladí tajtrlíci ktorých slovenské média s radosťou ukazujú, by spôsobil otras eurozóny a jej pád. Pri gréckom bankrote by sa totiž muselo odpísať viac ako 70% gréckeho dlhu, čo by ale už nerozchodili silné ekonomiky ako je Taliansko a pád Talianska znamená pád eurozóny. Bankrot Grécka teda je celkom nereálny, hoci, ako som veľakrát spomínal, podľa slovenských médií by Grécko už asi 10 krát zbankrotovalo a stále aj „bankrotuje“. Navyše prípadný odchod Grécka z eurozóny by len navýšil grécky dlh, teda kríza v Európe by sa len oveľa viac prehĺbila, nehovoriac o megapáde hodnoty eura.

Dimopsifisma-Referendum

Georgios Papandreou

 

Čo sa týka referenda je dôležité povedať prečo sa vlastne premiér Papandreou pre takýto krok rozhodol. Ide len o to, že premiér Papandreou si je plne vedomí, že grécky ľud v referende povie jasné ÁNO šetreniu a spomínanej dohode. Rozhodol sa tak preto, lebo vláda je už unavená bojom s večne nespokojnými demonštrantami, ktorých je ledva 200. 000 a z ktorých falošné slovenské média spravili celé Grécko. Avšak, väčšina Grékov úsporné opatrenia a šetrenia, ako som už asi tisíc krát spomínal podporuje, teda jasne podporí premiéra aj v referende. Ako dôkaz toho uvediem nedávne komunálne grécke voľby, ktoré sa uskutočnili počas najdrastickejších šetrení a najväčších protestov. Grécki voliči vtedy jasne posporili vládnucu stranu PASOK premiéra Papandrea. Príklad za všetko spomeniem len to, že Atény prišli po dlhej dobe o pravicového starostu, ktorého nahradil víťaz z PASOKu-Georgios Kaminis. Presne takto Gréci podporia aj referendum. Premiér si jedine týmto krokom chcel pekne pilátovsky umyť ruky a zapchať ústa hlúpim, často nenažraným a komunistickým demonštrantom, ktorí sa sťažujú na vládu, že robí tieto nutné úsporné kroky. Tak dá premiér, ako sám povedal, osud do rúk ľudu, ktorý sám rozhodne o tomto dôležitom kroku a hlupáci už na vládu a na premiéra nebudú môcť nadávať. Je to výborný ťah prezieravého politika, ktorý si je istý úspechom referenda a tiež očisťuje svoju osobnosť o ohováraní, aby v predvolebnej kampani na neho nemohli títo komunistickí a pravicoví fanatici kydať. Papandreou robí skutočne ukážkový príklad prezieravej politiky. Agentúra, ktorá robila odhady a tvrdí, že 60% Grékov je proti šetreniu, je úplný nezmysel, robený presne tými pravicovými podvodníkmi, ktorí falšovali grécke údaje voľakedy. Nik tomu neverí, vzorka 1000 ľudí, ktorí odpovedali boli zväčša priaznivci gréckej pravice a komunistov a na ich základe robia mienku Grékov, pritom nedávne voľby do krajov PASOK jasne prevalcoval svojich oponentov, pričom aj pred týmito voľbami mala pravicová opozičná Nea Dimokratia vyhrať. Takže asi toľko k prieskumom. Ešte pripomeniem, že v štvrtok prebehne hlasovanie o dôvere Papandreovmu kabinetu v parlamente, neočakáva sa prekvapenie, vláda rovnaké hlasovanie už raz prežila.

 

Gréci humorom a satirou proti kríze


Tancom proti kríze...Grécka komédia

 

Poďme si ale konečne odľahčiť od všetkých týchto problémov a neistej budúcnosti. Posledná kapitola môjho článku bude o gréckej povahe, ktorá sa opäť krásne prejavila v tejto zlej situácii. Gréci sú totiž národ, charakterizovaný už od staroveku asi nasledovne: Tancujú a spievajú ak sú šťastní, no ešte viac ak sú smutní. Je to pravda aj teraz a naša stará povaha stále nevymizla. V Grécku sú najoblúbenejšie dve žánre hudby: laika teda „ľudová“, (laos=ľud), no v skutočnosti ide o modernú hudbu spievanú na tradičný grécky strunový nástroj bouzouki, pôvod tejto hudby siaha do 60. rokoch 20. stor. kedy sa tento štýl vyvinul z „gangsterského“ štýlu 20-50. rokov, rembetiko, ktorý sa vyvinul zo starej anatólskej hudby, ktorá má korene v Byzancii a starogréckom období. Druhá populárna grécka hudba je tzv. dimotika, teda opäť ľudová (dimos=ľud), tentokrát ale pôvodná ľudová hudba pevninského Grécka, hraná na dychový tradičný grécky klarinet. Nasleduje ostrovná hudba-nisiotika a krétska hudba-kritika.

No a teraz aby sme sa dostali bohužiaľ späť ku kríze. Gréci hoci, majú veľké problémy, uchyľujú sa práve počas týchto krízových dní ku kultúre, vznikajú nové knihy o kríze, satiry o kríze, divadelné hry a divadelné satiry na námety krízy a politikov, ľudové divadlá vtipne znázorňujúce politikov ako smiešnych Karajozisov (ľudová smiešna postava divadla) a samozrejme o kríze, ako ináč, vznikajú nové ľudové piesne. Existuje mnoho vtipných autorov, ktorí skladajú na už existujúce, ale aj na nové tradičné melódie vtipné texty o gréckej kríze, o gréckych, ale aj svetových politikoch (Karamanlis, Papandreou, Merkelová, Sarkozi). Ľud sa aspoň na chvíľu zabaví a odpúta sa od ťažkostí každodenného života, prípadne sa niečim inšpiruje, čo mu pomôže a tiež sa aspoň na chvýľu jeho záujmi spoja.

Veľmi známe sa stali predovšetkým pesničky o kríze od speváka a ako sa ukázalo výborného satirika menom Dimitris Kontogiannis, ktorý vo svojich piesňach s tradičnou gréckou melódiou vtipne spieva napríklad:

Den boro manula, aide den boro, syre na feris ena euro-Nemôžem mamička nemôžem, dones mi jedno euro (namiesto tradičnej verzie fere ton jatro-zavolaj doktora), aby som si z neho spravil svätú ikonu a klaňal sa mu. Iná pesnička, pôvodom z gréckych ostrovov sa obúva do prezidenta Sarkoziho a Angely Merkelovej-  ...Sarkozi, more Sarkozi mu ´chis kapsei tin psychi, me tin Merkel ti na zi....-Sarkozi, Sarkozi spálil si mi dušu, aby ste s Merkelovou mohli žiť.

Kritike neušiel ani premiér Papandreou, kedy sa namiesto peloponézskej piesne Stu Papa tin auli-Na kňazovom dvore (papas=kňaz) spieva: Stu PAPANDREOU tin auli euro bei mazemeni, Elladitsa chaidemeni-V Papandreovom dvore, euro hromadné padá, Grécko moje úbohé.

V satyre neotáľajú ani cyperskí Gréci a okamžite skladajú nové-čattisty (ľudové vtipné zhudobnené verše v cyperskej gréčtine) tiež o kríze. Na Cypre je ale situácia oveľa lepšia ako v Grécku a tak miestni Gréci spievajú: ....En, psemata mas lalune pu echumen mian krisi, eno o kosmos is tin Kypron mas, echi na fanarisi.....-Klamstvá nám hovoria že vraj máme krízu, no na tom Cypre našom sme inú pravdu odhalili...

Na záver


Spevák Kontogiannis Grécka zábava

Takže ľud dáva najavo ako sa má a prehnanými satirami sa jednak baví a jednak odpútava od problémov. Mnohé divadlá zlacneli a hoci je vonku už na niektorých miestach Grécka zima, ľud sa chodí zabávať do otvorených divadiel na nové satiristické komédie o politikoch a celej kríze. Grécky ľud sa totiž rád zabáva tvrdou satirou na politikov a politiku, preto tvrdé satiry v staroveku písal už Aristofanes, dnes sú to mnohí satiristi ako spomínaní Kontogiannis. Táto posledná kapitola, rovnako ako účel týchto všetkých satír a pesničiek je zabudnúť na krízu a problémy a trocha sa odviazane pobaviť to prajem každému, nech sa všetci majú dobre a zoberú si príklad zo starogréckej, či súčasnej gréckej komédie- teda nechať problémy tak a ísť sa radšej aspoň na chvýľu zabaviť!

 

No a zopár linkou s gréckou "krízovou " hudbou:

http://www.youtube.com/watch?v=u4ob6GDqRuo&feature=related   O Papandreovi

http://www.youtube.com/watch?v=FJnjmj6OrPk&feature=related      O Eure

http://www.youtube.com/watch?v=sjv66bM6zHw&feature=related    O Sarkozim a Merkelovej

http://www.youtube.com/watch?v=klnhlQWmLhg&feature=related     O problémoch

http://www.youtube.com/watch?v=x2ZjeDne7wE                                O Cyperskej kríze


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?