Článok jedného Gréka VIII.-Historická genéza gréckej krízy

Autor: Maximos Dragounis | 6.2.2012 o 21:21 | (upravené 7.2.2012 o 22:37) Karma článku: 2,67 | Prečítané:  905x

V mojojm dnešnom článku sa budem venovať krátkej genéze gréckej krízy. V mojom prvom článku som písal politickú históriu Grécka od zavedenia demokracie v krajine, teda od roku 1974. Dnes ale, sa budem venovať obdobím od vzniku Grécka, teda od roku 1830. Postupne poukážem na to, že príčina gréckej krízy, nie je ukrytá len v období posledných desaťročí, ale od počiatku vzniku Gréckeho štátu, ktorý bol založený chybne, na zlom území a s prekrútenými a romantickými európskymi ideálmi.

Varovanie

V úvode chcem predísť problémom s tými čo by to pochopili zle, alebo si to naschvál tak vyložili proti mne, teda upozorňujem, že nemám záujem ani ja osobne, ani Grécky štát, ani nikto iný z gréckej strany meniť hranice Gréckeho štátu, ani nijak inak zasahovať do tejto záležitosti, nehovorím však za tureckú vládu, kde sa minule premiér Erdogan verejne vyjadril, že nevylučuje možnosť opätovného vzniku Osmanskej ríše, či premiéra FYROMu Nikolu Gruevského, ktorý podporil radikalistov podporujúcich zobratie Grécku územie z mestom Thessaloniki, ani za albánskych radikálov, ktorí požadujú vznik Veľkého Albánska, ktoré by okrem značných balkánskych území zahrňovalo časti Grécka aj s Aténami.

Osmanská nadvláda

Grécky zbojník

 

Potom, čo Osmanskí Turci v roku 1453 dobyli grécku Byzantskú ríšu patrí väčšina gréckych území (Malá Ázia, ostrovy, Grécko) pod tureckú nadvládu. Maloázijské obyvateľstvo sa islamizovalo, prebralo turecký jazyk a identitu, čím vymyzlo väčšina Grékov v Anatólii. Grécke komunity sa udržali len vo veľkých mestách a na západe a severe anatólskeho polostrova. Toto grécke obyvateľstvo predstavovalo elitnú špičku Osmanskej ríše. V pevninskom Grécku sídlili hlavne vidiečania, s výnimkou niekoľkých severogréckych obchodníckych centier, ako Ioannina, Argyrokastro (dnes albánsky Gjirokaster), Thessaloniki, Larisa, Zagori. Prosperovali aj Iónske ostrovy, ktoré Turkom nikdy nepatrili a tiež juhogrécke mesto Patra.

V 18. stor. vzniklo grécke osvietenectvo, podporované aj vďaka vzrastu moci gréckych veľkopodnikateľov (často maloázijských Grékov) a potomkov byzantskej aristokracie (Fanarioti). Pôsobili rôzni grécki spisovatelia a profesori, ktorí patrili medzi najvýznamnejšie osobnosti v mestách ako Bologna, Benátky, Trieste, Viedeň. Grécki podnikatelia, hlavne zo severného Grécka vo veľkom obchodovali hlavne s Rakúsko-Uhorskom z čoho veľmi bohatli. Toto všetko, spoločne s cikevnou výukou pomohlo vytvoriť silný grécky patriotizmus u gréckeho obyvateľstva, čo vyústilo spočiatku do tvrdých literárnych protitureckých diel, známych v celej Európe (napr. známy spisovateľ Rigas Ferreos pôsobiaci vo Viedni) a konečne v roku 1821 do masového povstania Grékov v Grécku (Grécka vojna za nezávislosť o ktorej som napísal samostatný článok), vedené bolo generálom Theodorosom Kolokotronisom.

Grécki bojovníci Turkov skutočne drtivo porazili (Bitka pri Vassilike, pri Dervenakii), ale potom, čo Turci povolali egyptskú pomoc (albánskym vládcom Egyptu Turci za potlačenie Grékov slúbili kontrolu nad Gréckom, ostrovami a Cyprom), boli Egypťanmi Gréci zničení, musela zasiahnuť Európska pomoc (Angličania, Rusi, Francúzi), ktorí spoločne s Grékmi Egypťanov z Grécka vyhnali. Následne sultán odstúpil dnešnú južnú časť Grécka a v tejto najchudobnejšej a najhoršej časti gréckeho sveta bolo vybudované samostatné grécke kráľovstvo.

Grécky štát-Chudobné Grécko

Grécky štát pred a po vláde E. Venizela

 

Európania ochotne a s romantickými ideálmi chodili do Grécka pomáhať Grékom proti „barbarským“ moslimom. Niekorí boli po príchode sklamaní, lebo namiesto slnečnej prosperujúcej Homérovej a Periklovej krajiny našli vojnou zničené a vyľudnené chudobné miesto, bez veľkomiest, s neprístupnými horskými dedinami s krkolomnými toponymami a chudobným a riedkym pastierskym, roľníckym a zbojníckym obyvateľstvom. Mnohí Európania sa hrnuli hlavne do kraju Attika (centrum starovekého Grécka, kraj kde ležia Atény), ktorý však bol v tejto dobe takmer neosídlený, a čo ich ešte viac nastrašilo, keď našli také attické centrá starovekého Grécka ako Eleusína (známa pre svoje mystéria), slávny Marathón či Plataje (spojenci Aténčanov proti Peržanom) obývané kresťanskými Albáncami (tzv. Arvaniti). Samotné Atény, sotva 10.000 mestečko bolo obývané moslimskými Turkami (hlavne gréckohovoriacimi), vidieckymi Albáncami ale hlavne Grékmi, ktorí boli potomkovia byzantskej aristokracie a ešte ako-tak obchodom s Talianmi zveľaďovali zúbožené mesto (Mimochodom Atény takto neupadli po tureckom dobytí, ale zničené ostali po nadvláde Európanov v 13. stor.) Niektorí prekvapení Európania z Grécka odchádzali, iní, ako napr. Lord Byron sa rozhodli pomôcť a sami spoločne s Grékmi bojovať.

Nakoniec bolo teda v roku 1831 založené Grécko, na čele ktorého zasadol významný Grék tej doby, jeden z najvplyvnejších mužov v službách cárskeho Ruska, šlachtic z Korfu, Ioannis Kappodistrias. V jeho dobe, teda tesne po nezávislosti vyzeral oslobodený grécky štát strašne. Ako som spomenul, Grécko bolo hlavne krajinou pracujúcich a nie aristokracie a veľkopodnikateľov. Najvýznamnejším mestom v tomto štáte bola Patra na Peloponéze a mestečko Dimitsana, kde sídlila významná škola. Väčšie mestá boli Argos a Nauplión, čiastočne ešte Téby.

Anatólia-Bohaté "Grécko"

Opustená grécka dedina, Karya-Turecko

Skutočným bohatým „Gréckom“, teda územím obývaným gréckou väčšinou bola západná Anatólia (dnešné Západné Turecko) s mestami napr. ako Smyrna (dnes Izmir), Kydonies (dnes Ayvali), Prusa (dnes Bursa), Nikomidia (dnes Iznik), či napr. Filadelfia (dnes Alašehir) a samozrejme najväčšie bol Konstantinupoli (Istanbul).  Sem patril aj bohatý ostrov Chios, kde žili bohatí ľodiari.

Tu v Anatólí žila bohatá grécka vrstva veľkoobchodníkov, lekárov, bankárov a byzantských aristokratov. Smyrna a Istanbul patrili k najvyspelejším mestám sveta, spoločne s Parížom, Milánom či Viedňou. To samozrejme súviselo s bohatou gréckou obchodníckou vrstvou, ktorá udržiavala ďaleké obchodné kontakty, ale aj s komunitami Arménov, Židov či Talianov. Gréci tvorili v dnešnom západnom Turecku etnickú väčšinu už od doby archaického starovekého Grécka až do roku 1923. Tu však bohužal, Grécky štát nevznikol. V srdci Anatólie prosperovali Gréci vo veľkomestách ako Attalia (Antalya), Sparta (Isparta), Ikionio (Konya), či Kesaria (Kayseri). Tu sa vyrábali svetoznáme orientálne koberce, vyvážané do celého sveta, pričom 90% tovární na orientálne koberce vlastnili miestni Gréci. Zvyšok najmä Arméni.

Na severe Anatólie (Pontos) tvorili Gréci tiež etnickú väčšinu obývali aj veľkomesto Trapezunda (dnešný Trabzon), založený ako starogrécka kolónia Trapezus. Istanbul bývali státisíce bohatých Grékov, mnohí boli potomkovia byzantskej aristokracie, ktorej korene siahajú v niektorých prípadoch až do 10. stor.

Toto bolo skutočné bohaté Grécko, kde žila grécka etnická väčšina, spoločne s Arménmi, teda ortodoxní kresťania v týchto miestach tvorili zdrvujúcu väčšinu.

Prečo teda nebolo Grécko založené tu? Z jednoduchého dôvodu. Pretože jednak povstanie vyvolali zbojníci v dnešnom Grécku, jednak preto, že naivní európski romantici chceli vytvoriť Grécko v epicentre starovekého Periklovského Grécka klasickej epochy, no neuvedomili si, že toto Grécko je dnes slabé, neosídlené a chudobné a že skutočné Grécko leží na východe, čo je mimochodom zapríčinené hlavne ťaženiami Alexandra Veľkého, bez ktorého by neskoršia Byzantská ríša ako štát Grékov neexistovala. Nehovoriac o Západnej Anatólii, ktorá bola vyspelou gréckou oblasťou pred kultúrnym vzostupom starovekých Atén (pochádzal odtiaľto údajne aj Homér a práve táto krajina vytvorila starogrécku civilizáciu). To však romantici nevedeli, alebo odmietali dnes už vedcami nespochybňovaný orientálny pôvod a trvanie starovekej gréckej kultúry. Samozrejme sa stále obávali Osmanskej ríše, hoci tú by ľahko položili na kolená a na jej troských by mohli byť vytvorené štáty, ako si to situácia a etnické rozloženie skutočne zaslúžilo. Grécko by teda nemalo územia severne od Thessaloník, ktoré neskôr ovládlo (tu žili Bulhari), ale namiesto toho by malo bohatú západnú a severnú Anatóliu s veľkými kultúrnymi centrami a tiež južné Albánsko. Arménsko by vzniklo na východe Turecka, bola by tu grécka menšina a medzi tým by bolo Turecko, nakoľko tu žila turecká vačšina. Bohužial takto to nebolo. Grécko vzniklo v najchudobnejšej oblasti- Peloponéz a kraj Rumeli.

Nemecká a Dánska nadvláda nad Gréckom 19. stor.

Kráľ Otto v gréckom kroji

Premiér Kappodistrias bol schopný človek, dokázal modernizovať úplne zbedačenú krajinu, no veľa toho nestihol, bol zavraždený rivalmi, rodinou Mauromichalisovcov, kvôli tradičnej kravnej pomste.

Následne sa politická a vojenská vrstva gréckeho štátu nevedela dohodnúť, či sa pričlení ku Francúzsku, Rusku, Británii alebo k Nemecku. Nakoniec zvíťazila nemecká strana a do Grécka prišiel idealista, šlachtic z Bavorska Otto, ktorý bol síce nadšeným priaznivcom gréckeho umenia a kultúry, no skutočnému gréckemu človekovi neporozumel. Namiesto toho, aby bol za gréckeho kráľa vybraný jeden zo schopných aristokratov z Konštantinopolu, ktorých predkovia spravovali Byzantskú ríšu, mocnosť stredovekého sveta, bol dosadený na grécky trón Nemec. Oto ako katolík sa snažil vyvrátiť ortodoxnú byzantskú grécku kultúru. Namiesto vplyvných gréckych obchodníckych rodín žijúcich v susednej Malej Ázii, na ktorých sa vykašlal a ktorí pracovali v prospech Osmanskej ríše do Grécka povolal nemeckých správcov, ministrov a úradníkov.

Keďže Grécky štát nemal veľkomestá, bolo ich treba postaviť. Grécko však nemalo ani cent, bohatí sponzori a filantropi z iných končín Grécka by aj prispeli, no ich nikto neoslovil (výnimkou bol snáď len Evangelos Zappas-grécky podnikateľ z dnešného Albánska, či Evangelos Averoff z Thessalie, obaja z neoslobodeného územia). Namiesto toho sa brali pôžičky od Ruska, Francúzska, Bavorska a Anglicka. A Grécko sa začalo zadlžovať, aby sa splnil ideálny sen o romantickom Grécku. Boli vystavané za obrovské peniaze mesto Atény. Kráľovský palác, neoklasicistické budovy, a iné drahé monumenty. Stavali to ale schopní grécki architekti? Samozrejme že nie, tí skrášlovali Istanbul a Izmir, Odessu, Trabzon a iné mestá mimo Grécka. Namiesto nich prišli architekti z Nemecka a Dánska. Určite rovnako schopní ako tí grécki, ale bolo to úplne zbytočná investícia.

Takže to vyzarealo asi tak, že Grécko sa vymanilo z tureckej nadvlády a vhuplo do nadvlády nemeckej. Európania si síce vážili starogrécku kultúru a je pravda to, že ich materiálna kultúra (ako napr. budovy a sochy) 19. stor. sa ponášala na starogrécku kultúru viac ako byzantská kultúra moderných Grékov (hoci aj byzantská má pôvod v antickej, to je však na inú tému). Mali však Európania, hlavne Nemci či Angličania aj kultúrne spojenie s antickými Grékmi. Rozdohdne nie. Starogrécka mytológia, pohanské povery, oslavy boha vína Dionýza, zmysel pre hudbu a filozofiu, typické literárne či iné prvky starovekej gréckej kultúry, samotná povaha starých Grékov, nič z toho v tradíciach týchto Európanov nebolo. U moderných Grékov však všetko toto existovalo. Čo je teda dôležitejšie? Žiť v gréckej duchovnej kultúre, alebo v gréckej architektúre a materializme? Gréci žili v gréckej kultúre, Európania v architektúre. Takto nám vytrhli týto dobyvatelia našu kultúru a snažili sa nám vsugerovať niečo cudzie, čo si oni sami vymysleli. Grékom sa to nepáčilo a tak vzniklo povstanie proti kráľovi, hroziace jeho popravou a tak kráľ nakoniec povolil niektoré úrady zastávať Grékmi. To však Grékom nestačilo, prevrat bol nakoniec dokoaný a kráľ Otto bol z Grécka vyhostený a namiesto neho európske mocnosti dosadili za kráľa Dána Juraja.

Neskôr zastali všetky úrady grécki obyvatelia Gréckeho kráľovstva, do architektúri nás však nemeckí králi tak skoro nepustili. Popredné miesto v štáte zastal grécky predseda vlády a tak sa koncom 19. stor. stalo Grécko skoro grécke. Ale už v tejto dobe sme boli zadĺžení, vďaka nezmyselným výstavbám a iných výdavkov kráľa, namiesto toho, aby sa oslobodili bohaté územia obývané Grékmi, do ktorých investície neboli treba, sa investovalo ceľkom zbytočne. Ak by sa Grécko rozprestieralo od začiatku na tom území, čo som popísal, boli by sme dnes svetovou veľmocou, štátom ležiacim v Európe aj v Ázii s úrodnými oblasťami západnej Anatólie, kde stoja bohaté veľkomestá, ovládali by sme právom Egejské more, kde by sa tak mohla aj ťažiť ropa, ktorá dneska pre spory s Tureckom stojí. A nikdy by sme nezačali s drastickým (hoci vtedy potrebným) zadlžovaním.

Grécko zažilo istú modernizáciu za vlády premiéra menom Charilaos Trikupis. Bol to šikovný politik z konca 19. stor., ktorý krajinu vyviedol z bezútešnej krízy, situácia sa zlepšila, vybudovaná bola aj železničná doprava a čiastočná elektrifikácia, no katastrofálny vzhľad krajiny a obrovská chudoba stále nezmizla. Grécko medzitým oslobodilo kraj Thessalia (dnešné severné Grécko s mestami ako Larisa, Volos, kláštor Meteora), Británia odstúpila Iónske osrovy.

Thessália je jediným miestom Grécka, kde sa darí pestovaniu pľodín ako pšenica, je to obilnica Grécka, avšak nepostačuje celému dnešnému Grécku. Miestne roľnícke obyvateľstvo, nazývané grécky Karagunides drelo na poliach od rána do noci každý deň za mizerné peniaze na pôde, ktorú vlastnili počas Osmanskej ríše bohatí Turci a Gréci. Po dobytí Thessálie a pričlenení do Grécka odkúpili títo grécki statkári pôdu od tureckých statkárov, ktorí sa rozhodli Grécko radšej opustiť. Vykorisťovanie pokračovalo a vyvrcholilo až do masového povstania utláčaných roľníkov proti gréckej vláde a veľkostatkárom. Aj s týmito problémami sa muselo Grécko vysporadúvať.

Veľká expanzia a veľká katastrofa

Mustafa Kemal Atattuk podpálil grécku Smyrnu (Izmir)

Začiatkom 20. stor. bolo Grécko príšerne zadĺžené, stále chudobné a vzpamätať sme sa mohli jedine rýchlym zásahom a vytvorením silného štátu na anatólskom území, kde žila grécka väčšina. Tento zásah prišiel, voľby vyhral krétsky liberál Eleutherios Venizelos, člen významnej politickej rodiny z Kréty. Venizelos podporil roky trvajúce povstanie krétskych Grékov proti Osmanskej ríši, Gréci Krétu oslobodili a pričlenili ku Grécku. Venizelos nastolil tvrdú politiku, musel sa vysporiadať s opozíciou a konečne sa stalo to, načo Gréci dlho čakali. Premiér Venizelos mal totiž v rukách všetku moc a kráľ bola len jeho bábka, ktorou manipuloval, ako sa mu zachcelo. Bola oživená veľká myšlienka (Megali Idea), teda vytvorenie tzv. Veľkého Grécka, nástupcu Byzantského štátu, teda toho, čo Grékom bolo potrebné od začiatku a čo sa snažili Európania v Grékoch potlačiť.

Venizelos zaútočil na Osmanskú ríšu, v 1. Sv. vojne sa prezieravo postavil na stranu neskorších víťazov a otvorene sa postavil proti Nemecku. Grécka armáda oslobodila Macedóniu a Tráciu, a vylodila sa v Anatólií. Tak sa prvý krát pričlenila ku Grécku západná Anatólia, dnešné Západné Turecko s mestom Smyrna (Izmir). Víťazné mocnosti prisúdili Grécku jeho dobyté územia, Cyprus a rokovalo sa o Istanbule. Grécko mohlo začať prosperovať. Eleftherios Venizelos však medzitým v Grécku nečakane prehral voľby. Jeho nástupca sa rozhodol o ďalšiu nezmyselnú expanziu do centra Anatólie. Ta bola ale zásadná chyba, Turecká armáda Mustafu Kemala Atatturka porazila grécku armádu a začalo sa peklo. Mustafa Kemal Ataturk zvrhol Osmanský režim, vyhlásil Tureckú republiku. Behom krátkeho obdobia vyvraždil okolo 300.000 Grékov na severovýchode Anatólie (kraj Pontos), napadol prístav Smyrna (Izmir) a vyvraždil tu 50.000 Grékov, následne započal genocídu Arménov a Asýrčanov. Európske mocnosti sa po tejto porážke priklonili na stranu Tureckej republiky a Grécku uznali len Macedóniu a Tráciu, Anatólske územia už nie, Británia zrušila odovzdanie Cypru.

V roku 1923 bola podpísaná Grécko-turecká výmena obyvateľov. 500. 000 moslimov rôzneho jazykového zloženia (mnohí „Turci“ rozprácali grécky, albánsky, arumunsky, slovansky) sa vysťahovalo do Turecka. Naopak, viac ako dva milióny Grékov, ktorí tri tisícky rokov obývali Anatóliu muselo prísť do Grécka, krajinu ktorú nepoznali, niektorí ani jej jazyk (mnohí z nich rozprávali inými formami gréčtiny, napr. Gréci z Pontu). Z Grécka odišli zo severnej časti krajiny (Macedónia) aj Slovania (Bulhari) do Bulharska, z Bulharska prišli naopak miestni Gréci. Gréci, čo prišli z Anatólie síce pochádzali z vážených a bohatých rodín, no ich majetok bol zhabaný tureckou vládou pred odchodom z Turecka. Takto zhabali majetok aj rodine Aristotela Onasisa, ktorý do Grécka prišiel zo Smyrny ako chudák, hoci jeho otec patril k najbohatším občanom mesta. Grécka vláda musela zo dňa na deň postaviť nové mestá a dediny pre milióny prisťahovalcov, načo boli potrebné nové pôžičky a zadžovanie. Grécka ekonomika totálne skolabovala, etnicky sa však z Grécka stala homogénna krajina, avšak s obrovskou nezamestnanosťou a chudobou. Dnes tvoria Gréci z Anatólie približne 40% obyvateľov Grécka. Táto maloázijská katastrofa helenizmu v roku 1923 pochovala možnosť vytvoriť z Grécka silný Európsky štát, ďalší politický vývoj a 2. Sv. vojna potvrdili opak. Grécko sa už nikdy poriadne nespamätalo.

Dozvuky sú dodnes

 

Európania Grécko vytvorili  v deň kedy nás nenechali rozhodovať o našom vlastnom osude, tam kde si štát chceme vybudovať. Odsúdili náš štát ku katastrofe ktorú prežívame dnes. A prečo? Kvôli rozumnému dôvodu? Nie, kvôli romantickým ideálom starovekého Grécka, ktorého kultúru však vôbec nepochopili. Samozrejme,  vinu nenesú len Európania ale aj rôzni Gréci z rôznych období, ale začalo to práve romantickými snami cudzincov.  Plán "Grécko" začal  celý zle, teda na zlom území, so zbytočnými ľuďmi a zbytočnými investíciami. Naši predkovia nám vybojovali nezávislosť od Turkov, na Egypťanov sme však nemali, tak sme sa spojili s Európanmi, ktorí nás však bohužial rovnako znčili, ako v roku 1204, kedy si ich Byzantská ríša pozvala na pomoc opäť proti Turkom. Výsledok bol však ten že nám rozvrátili náš štát a dobyli Konštantinopol. Grécky štát už nezmeníme, bude tam kde je dnes, odsúdený na chudobu a neúrodu a dôsledky vidíme na súčasnej kríze, za ktorú môžu romantici stojaci na začiatku, idealistickí králi a nezodpovední megalománski grécki politici.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?