Rembetiko, hudobný štýl gréckeho podsvetia a gréckych gangstrov

Autor: Maximos Dragounis | 15.2.2012 o 23:45 | (upravené 16.2.2012 o 12:52) Karma článku: 3,48 | Prečítané:  813x

Rembetiko je grécky hudobný štýl 20.-40. rokov 20. stor., ktorý vznikol v Aténach. Do Grécka ho priniesli Maloázijskí Gréci, ktorí opustili Turecko a mnohí z nich sa usadili v Aténach. Rembetiko vzniklo iba v modernej dobe, no melódie sú tradičné grécke-maloázijske a svoj pôvod majú v byzantských piesňach, ktoré majú pôvod v starovekých gréckych piesňach. Rembetiko zaraďujeme pod orientálne žánre. Rembetiko spieva o sociálnych problémoch, drogách a kriminalite. Dúfam že sa vám nasledujúci článok bude páčiť, rozhodol som sa ho napísať po tom, čo som čitateľov zoznámil s Maloázijskými Grékmi. Dozviete sa tiež, čo má rembetiko spoločné so slávnou gangsterkou Pulp Fiction.

Athinaiki Kompania (Aténska skupina), hudubná skupina zaoberajúca sa Rembetikom

História a pôvod Rembetika

Bar Tekes (z filmu Rembetiko)

 

V roku 1923 Gréci definitívne stratili svoje územia v západnej Anatólií (západné Turecko). V tomto kraji Gréci žili už vyše 3000 rokov a až do spomínaného roku tu tvorili väčšinu. Najznámejšie mesto bola Smyrna (dnes Izmir), iné mestá tu boli Prusa (dnes Bursa) či Kydonies (dnes Ayvali). 2 000 000 Grékov z Malej Ázie prišlo v roku 1923 do Grécka a polovica z nich sa usadila v Aténach a okolitom kraji Attika. Dovtedy bola Attika iba riedko osídlené územie. Maloázijskí Gréci sa usadili v okolí Atén, kde im boli vytvorené nové štvrte, ktoré často niesli mená domovských miest, odkiaľ  obyvatelia pochádzali, napr. Nea Smyrni (Nová Smyrna), Nea Filadelfia, Nea Makri, Nea Ionia (Nová Iónia), iné štvrte sú Kesariani či Tzitzifies a mnoho Maloázijských Grékov sa usadilo v prístave Pireas (Pireus). Títo Gréci síce boli často vzdelaní, Maloázijskí Gréci boli elitou grécke národa, boli to veľkopodnikatelia, bankári, či byzantskí aristokrati, no väčšina z nich po príchode do Grécka nemala nič, majetok im zhabala turecká vláda a tak im musel grécky štát narýchlo vystaval jednoduché domi, čo takmer zrujnovalo grécku ekonomiku. Ostatní Gréci sa od týchto ľudí spočiatku dištancovali a volali ich prosfyges (utečenci). Maloázijskí Gréci sa združovali do rôznych spolkov v tradičných maloázijskych baroch tekes a Café Áman. Títo ľudia boli na pokraji úplnej chudoby a preto sa uchylovali ku kriminalite, vznikali rôzne kriminálne spolky, ktoré sa združovali v tíchto baroch. Mnoho Maloázijskych Grékov vedelo hrať na hudobné nástroje a spievať, preto sa v baroch spievalo o sociálnych problémoch, drogách, stratenej láske... V baroch stálo pódium, na ktorom účinkovali muzikanti a spievali krutú pravdu, okolo boli stoly, kde sa fajčila vodná fajka (gr. nargiles), často hašišová. Medzi stolmi tancovali brušné tance (gr. tsifteteli) tradičné grécke brušné tanečnice. Schádzali sa tu aj prostitútky, ale aj malé deti, ktoré tiež tancovali, no niektoré z nich okrádali nič netušiacich prísediacich. Text piesní bol negatívny, často ironický. Rembetiko sa rýchlo rozšírilo u mestkej spodiny a bolo veľmi oblúbené, proti tomu však boli politické autority, ktorým vadila krutá sociálna pravda ktorá bola spomenutá v tíchto piesňach. Ostro proti tomuto štýlu vystupoval diktátor Metaxas.

Spevéci rembetika sa nazývali rembetes (povalači), alebo manges (frajeri). Rembetiko teda znamená piesne povalačov, gangstrov, či frajerov.

V 40. rokoch bol tento štýl zakázaný zákonom, ktorý vydal diktátor Metaxas a práve v tejto dobe mnohých spevákov zatvárali do väzenia a tu tiež komponovali svoje piesne, ktoré mali často väzenskú tematiku (napr. pieseň Sto keli triandatria-V cele č. 33).

Melódie, piesne, speváci a hudobné nástroje

Markos Vamvakaris a Michalis Jenitsaris


Melódia rembetika je orientálna-anatólska a ako som spomenul, svoj pôvod má v antickej gréckej mestskej hudbe. Ako štýl spadá pod orientálnu anatólsku hudbu, priameho byzantského pôvodu. Aby sme však pochopili melódiu, musíme poznať hudobné nástroje, v rembetike sú to tradičné grécke maloázijské nástroje, predovšetkým brnkacie: Buzuki (typ mandolíny), lauto a udi (orientálne mandolíny), sanduri (cymbal), baglamas (malá mandolína), kanonaki (kanun-orientálny stolový brnkací nástroj), tumberleki (orientálny bubon) a violi (husle). Každý hudobný nástroj má špecifické postavenie a pozíciu v piesni.

Speváci neboli platení a už vôbec dobre nezarábali, boli to chudobní ľudia, ktorí spievali, aby pobavili ľudí a kritizovali tak spoločnosť, žiadnu veľkú kariéru spraviť nemohli a jediné čo dostali, bolo pár drobných od chudobného publika, a boli radi, ak ich nezavreli do väzenia.

Najznámejším spevákom rembetika je určite Markos Vamvakaris, ktorý však nie je Maloázijsky Grék, ale je to rodák z ostrova Syros, no do Atén prišiel už ako 12 ročný a keďže žil v chudobe, zoznámil sa s hudobným štýlom. Maloázijských Grékov. Jeho najznámejšia pieseň je Frangosyriani (Katolícke dievča zo Syrosu), táto pieseň je dnes celosvetovo známa. Frangosyriani nie je celkom tradičné rembetiko, lebo spieva o kráse dievčaťa a nie o svetských problémoch:

Mia fundosi, mia floga echo mesa stin kardia, les ke majia mu´chis kani Frangosyriani mu glykia... (Jednu rozpálenú, jednu ohnivú mám v srdci, prehoila si a učarovala si mi moja sladká Frangosyriani...)

Iné piesne, viac klasické pre rembetiko od Vamvakarisa však boli Diazigio (rozvod), kde ironicky spieva text: Su edosa to diazigio, ti thelis pia apo mena, (Dal som ti rozvod, čo viac odomňa chceš?) a S´afto ton kosmo ton kako, kalo den perimeno (V tomto zlom svete dobro nečakám), kde Vamvakaris vystihol zlé chovanie ľudí: Ke aftus pu evoithises tis ores pu ypoferun se mia dyskoli stigmi otan se dun kanun pos de se xerun (A tím, čo si pomohol, keď sa to má vrátiť a ak ťa nájdu v ťažkej situácií, tvária sa že ťa nepoznajú).

Známy spevák bol aj Jorgos Mufluzelis, rodák z ostrova Lesbos, ktorý prišiel do Atén a pretĺkal sa ťažkým životom. V jednej pisni spieva:

Ego den echo vgali to scholio, ute echo mathi grammata polla, xero omos ena ke ena kanun dyo (Ja som nikdy školu nevychodil, ani písmen nepoznám veľa, viem však že jeden a jeden sú dva). Tu Mufluzelis hovorí, že aj keď je jednoduchý človek, nie je hlúpy.

Ďalší známy spevák bol Michalis Jennitsaris, pôvodom z anatólskej Smyrny, ktorý bol prvýkrát zatknutý ako 16 ročný, keď napadol policajta, ktorý mu rozbyl jeho buzuki (tento nástroj bol v tej dobe zakázaný).  V jednej piesni spieva tradičnú rembetiku a život rembetes:

Bika stu Manthu to teke na pio ena nargiledaki, pu´chun persiko tumbeki ke prusiko mavraki, bika stu Manthu ton teke na pio ena nargiledaki. Bikan ke mas blokaran, piran tus argiledes, ke amesos mas foresane sta cheria chiropedes, piran ke mas blokaran, piran tus argiledes. Tria chronakia fylaki ke dyo exoria, mas edose o proedros jia chasisopodia, tria chronakia fylaki ke dyo exoria

(Vošiel som do Manthovho teke-baru-aby som fajčil vodnú fajku, tam majú perzské tabaky a drogy z Prusy, vošiel som do Manthovho teke aby som fajčil vodnú fajku.  Vošli-policajti a zablokovali nás, zobrali vodné fajky a hneď nám nasadili putá, hneď zobrali vodné fajky. Tri rôčiky väzenia a dva vo vyhnanstve, dal nám sudca za fajčenie hašiša, tri rôčiky väzenia a dva vo vyhnanstve...).

Ďalšia slávna speváčka bola Sofia Karivali, ktorá v roku 1920 emigrovala do Atén zo Smyrny. Jej najznámejšia pieseň je Boemissa (Bohémske dievča). Pieseň je venovaná namysleným ženám, aby nezabudli, že raz zostarnú a každý sa na nich vykašle a preto majú byť ako mladé dobré:

Boemissa, Boemissa, skepsu pos tha jerasis ke grigora ta ňata su san oles tha ta chasis, Boemissa, Boemissa, skepsu pos tha jerasis (Bohémske dievča, bohémske dievča, mysli na to že zostarneš a rýchlo ako všetky iné, svoju mladosť stratíš, bohémske dievča, bohémske dievča, mysli na to, že zostarneš).

Iní, známi speváci boli aj Ioannis Itziridis (Jovan Tsaus), Antonis "Dalgas" Diamantidis, Rita Abatzi, Marika Ninu, Babis Bakalis a Roza Eskenazi.

Tradiční rembetes mali štýl typických gangstrov. Nosili uhladené obleky, pekné topánky a moderné klobúky, snažili sa vyzerať čo možno najlepšie, nikdy nezabúdali na eleganciu. V rukách zvierali tradičný mužský šperk, Komboloi.

K rembetiko piesňam sa tancoval tradičný grécky maloázijský tanec-Zeimbekiko, jedná sa o veľmi emotívny mužský tanec, tancuje sám muž a predvádza rôzne pohyby a skoky. Aj tento tanec demonštruje krutú dobu a utrpenie ľudí. Gréci totiž, tancujú rovnako aj keď smútia, aj keď sú veselí.

Povojnové roky a moderná grécka hudba

Tradičný nástroj Buzuki a speváci Jorgos Dalaras a Charis Alexiu


Po Druhej svetovej vojne sa situácia stabilizovala. Maloázijskí Gréci boli už celkom vžití s gréckymi Grékmi a žiadne rozdieli sa nerobili. Všetci začali po vojne odznovu a nikdo nemal navrch. A tak zároveň postupne končil život starých rembetes. Naopak, nová doba začína pre spopularizovanie a šírenie tejto hudby. Hudobné vydavateľstvá sa o týchto spevákov zaujímali a rozhodli sa nahrať ich piesne. Tak konečne mohli niektorí speváci zarobiť. Veľkú kariéru spravil aj Markos Vamvakaris. O spopularizovanie rembetika sa postarali moderní speváci tej doby, ako Jiorgos Bithikotsis, Apostolos Nikolaidis, Vasilis Tsitsanis a neskôr aj Jorgos Dalaras, ktorí prespievali piesne starých spevákov. Rembetiko sa stalo neuveriteľne populárnym, teraz už vo všetkých vrstvách. Nabralo na takej popularite, že začiatkom 50. rokov bol vytvorený nový grécky hudobný štýl laika (ľudový). Tento štýl vychádzal z rembetika, teda čo sa týka hudobných nástrojov a melódie (síce tu boli potlačené silné orientálne prvky), no text už nebol o chudobe a problémoch, ale o romantike, láske, a príjemných veciach. V tomto štýle sa používa brnkací nástroj buzuki, ktorý je od tejto dobo najoblúbenejším gréckym nástrojom. Ku tomuto štýlu laika patrí aj slávna pieseň Zorbas, ktorá by nikdy nevznikla, nebyť rembetika. Gréci sú nástrojom buzuki charakterizovaní a dnes ho počujete skoro v každej pesničke, jeho pôvod je práve pri rembetiku. Spopularizovali sa aj maloázijské grécke brušné tance-tsifteteli, ktoré sú dnes najoblúbenejším tancom gréckych žien.

Dnes sa spievaním starých piesní rembetika venuje najslávneší a najuznávanejší grécky spevák svetového formátu, Jorgos Dalaras, ktorý v dokumente o rembetiku výstižne povedal, že život spevákov rembetika je už dávno mŕtvy, no ich piesne ostanú populárne naveky! Známa je aj populárna speváčka Charis Alexiu, jedna z najlepších ženských gréckych speváčok, ktorá prespievala mnohé známe rembetiká. Obidvaja speváci, Dalaras aj Alexiu sú pôvodom z Malej Ázie. Jedna skutočne svetoznáma grécka rembetiko pieseň, ktorú pozná snáď každý a pritom ani nepozná jej grécky pôvod je pieseň Misyrlu, známa však ako americká hiphopová pieseň od skupiny Black Eyed Peas, počuli sme ju ako hlavnú pieseň filmu Pulp Fiction, či Taxi. Ocenienie na Berlínskom a Solúnskom festivale si vyslúžil aj grécky film Kostasa Ferrisa s názvom Rembetiko z roku 1983.

Pamätajte si aj vy, že ak budete v Grécku počuť nejakú modernú pesničku, či už je to od Michalisa Chatzijiannisa či Eleny Paparizu, alebo nejakého iného speváka, jej pôvod je práve tu, v hudbe gangstrov, povalačov a spodiny, ale tak ich volali iba tí čo ich prenasledovali, v skutočnosti to boli veľkí umelci s ktorými sa ťažko zahral osud.

 

Videá

 

1. Tradičný večer v bare Tekes (film Rembetiko) 2. Dokument o Rembetiku po anglicky (S J. Dalarasom)

3. Dalaras spieva v Odeóne Rembetiko                 4. Ženský tanec Tsifteteli

 

Misyrlu, Poznáte známu melódiu?

 


 


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár Marek Vagovič.

EKONOMIKA

Slováci ponúkajú za železiarne najviac, Američanom sa to máli

Žiaden záujemca neponúka cenu, ktorá by uspokojila U. S. Steel. Predaj neuzavreli.

KOMENTÁRE

Ako Danko začal mať problém s kebabom

Keď to hovoril Breivik, vraveli sme, že mu straší vo veži.


Už ste čítali?