Sto elliniko panijyri-Na gréckej zábave

Autor: Maximos Dragounis | 25.4.2010 o 15:58 | (upravené 25.4.2010 o 19:28) Karma článku: 7,38 | Prečítané:  2284x

V nasledujúcom článku o gréckej kultúre vám priblížim, ako to vyzerá na tradičnej vidieckej gréckej zábave. Gréci takéto zábavy konajú pri každej príležitosti a je to ešte pohanský prežitok, kedy sa oslavovali rôzni bohovia či úroda. Známa grécka veselica sa koná na oslavu Sv. Juraja (Ajios Jeorjios) a takáta oslava sa volá ajiorjitiko panijyri. Gréci oslavujú skutočne všetko-známe sú sviatky vína, melónov, medu, chleba, sviatky svätých... Pri takejto príležitosti sa celá dedina oblečie do svojich krojov, tancuje sa spieva sa a celá dedina hoduje pri jednom veľkom stole. Ja vám priblížim hlavne tradičnú slávnosť zo strednej a južnéj časti pevninského Grécka (kraj Rumeli a Peloponéz). 

Ach more na imun stin Arachova na do to panijyri, ore pu pan i tsupres sto choro ke ola ta palikaria...

(Ach more, keby som tak bol v Arachovej aby som videl slávnosť, ore kde chodia dievčatá tancovať a všetci správni chlapi)

Toto je tradičná ľudová pieseň zo stredného Grécka, ktorá hovorí o slávnej veselici v bojótskej dedine Arachova (neďaleko mesta Téby- gr. Thiva), ktorej bohaté svätojurajské slávnosti sú známe všetkým Grékom.

Gréci na svoje veselice nedajú dopustiť, často sú vysielané aj v štátnej televízií a dokonca existuje aj program Kyriaki sto chorio (Nedeľa na dedine), ktorý grécka televízia vysiela každú neďeľu z jednej dediny, ktorá si pripravý tradičný program. No a ako to na takej pravej gréckej zábave vyzerá? Gréci boli svojimi bohatými vidieckymi zábavami charakterizovaní už od najstarších čias staroveku a spôsob oslavy sa od týchto dôb príliš nezmenil. Jediná vec je, že keď Gréci prijali kresťantsvo, vymenili pohanské názvy svojich sviatkov za názvy kresťanských svätých. Tak sa z tradičných starogréckych slávností na počesť boha Dionýza (Dionýzie) stali slávnosti Sv. Juraja, zo zábavy bohyne Atény sa stali sviatky Panny Márie...

Pred začatím hostiny sa na hlavné námestie dediny naskladajú pospájané stoly, každá rodina prinesie nejaké domáce jedlo a všetci to na stoly naukladajú. Vinári prinesú víno, cukrári typické medové zákusky a každá rodina niečo čo má rada. Tak sú stoly naplnené až na prasknutie všelijakými dobrotami a po začatí hostiny si každý môže vziať na čo má práve chuť. Nesmú chýbať ani flaše panenského olivového oleja v prípade, že by sa niekomu zdalo byť jedlo suché. Na stole nesmú chýbať dolmadakia (viničové listy plnené mletým ragú), psaria (ryby), spanakopita (pita plnená špenátom), suvlakia (ražniči), pastitsio (lasagne), makaroňa (rôzne druhy cestovinových omáčok), tyria (syry), salata (šaláty), mussaka (zapekaný baklažán). Priamo na zábave potom muži na ohni pečú jahňa (arnaki), alebo kozu (katsiki). Z tradičných zákuskov nesmie chýbať medová baklava (baklavas) a lukamades (sladké gule) a množstvo iných medových zákuskov. Medové zákusky pečú Gréci už tisícky rokov a prvú zmienku o baklave nám zanechal starogrécky spisovateľ Athenaios z 2. stor. vo svojom kulinárskom diele Dipnosfisté.

Pred započatím samotnej zábavy však nesmie chýbať tradičný sprievod dedinčanov, ktorí sú pobliekaní v krojoch. Na čele spravidla ide kňaz (papas), ktorý pri kresťanskom sviatku nesie ikonu svätého (napr. Sv. Juraja), jeden z Grékov nesie kríž (stavros) ovenčený vavrínom, alebo inou zelenou rastlinou. Počas pochodu idú aj muzikanti, ktorí hrajú na tradičné ľudové nástroje, v pevninskom Grécku je to klarinet, zurna a flojera (dychové nástroje) a udi či lauto, čo sú tradičné orientálne mandolíny. Keď sa ľudia usadia, nastupujú tanečníci (choreftes) a speváci (tragudistes). Tancuje sa v priestore pred stolmi, na hlavnom námestí. Gréci tancujú kruhové tance, muži a ženy by nemali tvoriť páry ani v kruhu, čo je ďalší starogrécky zvyk, ktorý si osvojili aj kresťanskí Gréci. Hudobníci by mali stáť v strede kruhu a hrať po stojačky, medzi nimi je aj spevák. Táto tradícia je u Grékov známa tiež už od starovekých čias. Speváci pochádzajú z rôznych okolitách oblastí, nemusia byť iba z konkrétnej dediny a počas oslavy sa striedajú mnohí, často aj nejakí slávni. Melódie patria pod orientálne druhy hudby. Najznámejšie tance stredného a južného Grécka sú Syrtos (panhellénsky tanec), Kalamatianos (z mesta Kalamata), Itia (Vŕba), Livanatiko (z dediny Livanates), Arvanitiko (tanec Arvanítov) a Tsamiko. Čisto ženský tanec je Karaguna (podľa gréckeho kmeňa Karagunov). Mužský tanec Tsamiko je akrobatický tanec, kedy sa posledný tanečník v kruhu drží o šatku svojho suseda a vyskakuje a točí sa podľa rytmu klarinetu. Muži z pevninskej oblasti nosia suknicu-fustanella a bielu košelu so vzorovanou vestou. Na hlave nosia fez (fesi). Ženy majú pestrofarebné kroje s ligotavými ozdobami. V časti stredného Grécka a v niektorých oblastiach Peloponézu žijú aj tzv. Gréci-Arvaníti, čo sú potomkovia albánskych prisťahovalcov zo stredoveku. Arvaníti však od miestnych Grékov prevzali ich tradičnú kultúru a tak sa ich oslavy príliš nelíšia, hoci piesne spievajú vo svojom jazyku.

Na oslavu si nemôže dovoliť neprísť ani starosta (dimarchos), ktorý može predniesť predslov, prípadne, ak je prítomná televízia prezentuje svoju dedinu. Televízny reportér sa pozhovára aj s dedinčanmi, opýta sa ich odkiaľ pochádzajú a čomu sa venujú, nazrie do tradičnej kultúry danej oblasti a snaží sa dozvedieť čo najviac o tradičnej kultúre. Toto už samozrejme starogrécky pôvod nemá...

Počas niektorých veselíc okrem hudby odznie aj nejaká recitácia, či ľudové porekadlá. Niekedy sa programu zúčastnia aj "Starovekí Gréci", teda ľudia v starogréckych kostýmoch vidiečanov či vojakov, na Peloponéze často Sparťanov. Niedy, ako napr. v dedine Nemea, kde Herakles zabil nemejského leva, sa konajú aj staroveké atletické súťaže.

Hoduje sa často aj niekoľko dní a jedla a pitia je vždy dostatok, všetci dedinčania tancujú a striedajú sa rôzni speváci.  Grécke slávnosti sú veľmi kultúrne bohaté, čo dedina to vlastná ľudová pieseň, tanec či kroj. Gréci sú veľmi pohostinní ľudia a na svojej zábave radi pohostia každého cudzinca, takže ak chcete prísť, prídite a zažijete zvláštnu atmosféru, v ktorej sa prelína história. Dúfam že sa vám na tejto veselici páčilo a ako hovoria Gréci, Stin yjia sas-Na vaše zdravie! a Kali diaskedasi-Dobrú zábavu!          

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Vkladné knižky kedysi využívala mafia. Aké sú lepšie investície

Čo urobiť s veľkou sumou našetrených peňazí a čo robiť, ak si chcem šetriť každý mesiac po troche? Denník SME sa pokúsil objasniť niektoré známejšie druhy sporenia.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.


Už ste čítali?