Článok jedného Gréka: Grécky problém uvedený na pravú mieru

Autor: Maximos Dragounis | 7.5.2010 o 22:51 | (upravené 8.5.2010 o 16:30) Karma článku: 13,72 | Prečítané:  8992x

Už dlhšiu dobu sa chystám napísť reakciu na vykonštruovanú situáciu ktorú robia aj slovenské aj svetové média ohladom Grécka. Keďže som už nevládal počúvať a čítať iba propagandy, rozhodol som sa prerušiť svoj článok o gréckej filozofií a napísať o gréckej kríze. Aby som začal, tak poviem že som Grék a na Slovensku pracujem dlhšiu dobu. V tomto článku vám priblížim príčiny momentálnej situácie Grécka, napíšem ako to v skutočnosti je s gréckymi platmi a momentálnymi štrajkami a koho podporuje väčšina Grékov, aký je ich názor na úsporné opatrenia a pôžičku. 

Bývalý premiér Karamanlis, vinník súčastnej situácie v Grécku.

Na úvod chcem povedať, že je mi veľmi ľúto že Slovensko musí oferovať 800 miliónov euro. Tieto peniaze by sa určite dali investovať do slovenských záležitostí, no pre budúcnosť EU je toto jediné riešenie, bohužial. Som si istý, že peniaze sa vrátia, ako aj Slovensku, tak aj všetkým členom európskej menovej únie.

Pôvod gréckej krízy a gréckeho zadlžovania, politická história od roku 1974 po súčastnosť

Andreas Papandreu

V 60. rokoch vládol Grécku diktátor Papadopulos. Malo to svoje výhody i nevýhody. Gréci nepoznali aktívnu demokraciu v praxi, nakoľko už aj predtým tu boli viacmenej diktátorské režimi, ako režim Metaxasa cez vojnu, prípadne tvrdá politika Eleftheria Venizela počas Prvej svetovej vojny. Situácia predtým bola veľmi zložitá, boje o moc, občianske vojny, štátne prevraty, politické vraždenie (bol zabitý aj prvý grécky premiér Ioannis Kapodistrias) a oslobodzovanie gréckeho územia spod tureckej nadvlády. Grécky ľud videl slobodu naposledy v roku 1453 a demokraciu za antických čias Perikla. Preto, keď padla moc diktátora Papadopula, začína príchod Grécka do Európy a do politickej kultúry západu. V roku 1974 sa do Grécka z exilu vrátil bývalý premiér Konstantinos Karamanlis, rodák z makedónskej dedinky Kiubkoi, ktorý to dotiahol až na "trón Hellady". Bohužial čo nasledovalo na tróne nebolo najlepšie. Karamanlis sa dal dokopy s pravicovo a stredovo zmýšlajúcimi politikmi a vytvoril tak pravicovoorientovanú politickú stranu- Nea Dimokratia (Nová Demokracia). Karamanlis sa rozhodol od základov zreformovať celú štruktúru Grécka, celý štátny aj verejný systém chcel prebudovať. Nato potreboval financie, ktoré si požičal od západu, okrem toho vzdal sa Cypru na pospas Turkom, čo si odniesli na vlastnej koži miestni Gréci. Karamanlis bol síce nazvaný "Obnoviteľ demokracie a kludu v krajine", no zároveň začal ako prvý Grécko zadlžovať. Mier v krajine a politickú stabilitu si zabezpečil peniazmi. Stavali sa fabriky a závody, pre Grécko nie nevyhnutné, avšak na úkor zahraničných peňazí. Proti Karamanlisovi sa postavil Andreas Papandreu (otec súčastného premiéra), keď v roku 1974 založil ľavicovú stranu PASOK (Panellinio sosialistiko kynima-Panhellénske socialistické združenie). Papandreu sa dištancoval od názorov komunizmu i západnej politiky, snažil sa Grécko doviesť k úspechu vlastnouc cestou. Karamanlis uskutočnil vela reforiem, ktoré si vyžadovali peniaze. Naopak, "komunisticky" sa zachoval Karamanlis, keď sa mu do rúk dostala Onasisoca Olympic Airways a lodenice. Tak mal prístup k ekonomike a k peniazom... Karamanlis síce na jednej strane Grécko skutočne vyviedol z minulosti do Európy, no za cenu začínajúcichs a dlhov, ktoré ďalšie vlády nasledovali. Karamanlis stále nezmyselne míňal, nové lode, nové fabriky, nová výstavba, míňanie financí na dovozové prebytočné suroviny, vzrástly platy, neúmerne k ekonomickej produkcií, zbytočné investície do armády a štát ďalej míňal, no penieze sme si museli požičiavať. Za takúto obeť táto "modernizácia" nestála. A tak pravicová vláda Nea Dimokratia v 70. rokoch začala veľké grécke zadlžovanie a západ nám ochotne dával, lebo bol rád, že niekto nastoluje pravicovú politiku v komunistickom "balkánskom mory". Popularita strany Nea Dimokratia však klesala a tak v roku 1981 nastúpila po prvý krát socialistická strana PASOK na čele s Andreom Papandreom. Počas tejto vlády sa obmedzili náklady na náročné projekty, čím sa peniaze dostávali ľudu a viacej sa šetrilo. Štátny dlh však stále po Karamanlisovej vláde ostal, no Grécko bolo schopné ho platiť, aj vďaka tomu, že Papandreu zastavil Karamanlisove náročné projekty a neúčinné pravicové reformy. Za tejto vlády sa zvýšili platy v štátnej správe, no grécka HDP ich bola schopná kryť cez pôžičky, ktoré bola schopná napĺňať. Vytvoril sa aj vyspelý zdravotnícky systém, do ktorého bolo treba investovať, lebo sa nachádzal v bezútešnom postavení. Rozširoval sa aj spektrum gréckych štátnych zamestnancov, platy stúply a ľudia sa mali lepšie. Je dôležité pripomenúť, že v tej dobe Grécko bolo sebestačne schopné platiť si tieto výdavky s minimálnym zadĺžením, problém však bol, že tieto výhody nezrušili ďalšie vlády. Sociálna politika vtedy Grécku pomohla oživiť zdegenerovanú poľnohospodársku výrobu, čím sa zvýšilo celkové HDP. Celkovo bola teda vláda PASOKu prospešná. Jedinú chybu im vyčýtam v tom, že nedomysleli poriadne daňový systém a teda mnohí sa dopúšťali podvodov. Počas tejto vlády sa ženy zrovnoprávnili s mužmi. Začiatkom 90. rokoch začala na západnú Európu doliehať kríza, spôsobená expanziou do Ázie a celkovej globalizácií. To sa prejavovalo aj v Grécku, kde v tedy vládli vicerí pravicoví neúspešní politici ako Mitsotakis a nestranní politici ako Xenofon Zolotas. V roku 1993 znovu nastúpil Andreas Papandreu. Za tejto vlády sa kríza prehĺbila a vláda spravila viacero chýb, avšak stále sme na tom boli normálne. V roku 1996 Andreas Papandreu zomrel. Novým premiérom a lídrom PASOKu sa stal Konstantinos Simitis. Jeho vláda spravila mnohé chybné kroky. Rozmohla sa korupcia. Bolo to po prvý krát, čo sa PASOKu vymkla spod kontroly moc. Za tejto vlády sa zvýšila inflácia chybnými opatreniami. Okrem toho sa schylovalo ku Grécko-tureckej vojne. Na druhej strane však Simitis pochopil vážnosť situácie a spravil niektoré úsporné opatrenia, ktoré Grécku pomohli, aby sa už v deveťdesiatych rokoch neocitlo tam kde je teraz. Začiatkom 21. stor. Simitis zlepšil hospodársku situáciu Grécka a zlepšil aj vzťahy s Tureckom a Balkánom. V roku 2004 však PASOK prehral a vlády sa ujala Nea Dimokratia, pod vedením Konstantina Karamanlisa, synovca zakladateľa tejto strany. Karamanlis vyhral voľby hlavne kvôli tomu, že ľudu slúbil Olympíady, na ktoré Grécko nemalo penieze. Grécko prežívalo ťažké roky. Počas tejto vlády Novej Demokracie (2004-2009) bolo treba zoškrtať štátne platy, dôchodky, pretože zadĺženie sa zvyšovalo. K tomu prispela aj obrovská pôžička na Olympiády na ktoré sme jednoducho nemali. Karamanlis sa bál ľudu odobrať jeho výhody a tak namiesto toho, aby zastavil rozbehnutého koňa pokým sa dalo, požičiaval si stále viac a viac, len aby sa nič nemuselo škrtať. Rozpočtový schodok stúpal, no Karamanlis toto všetko starostivo ututlával. Počas tejto pravicovej vlády sa neuveritene rozmohla korupcia a obrovksé daňové podvody, do ktorých boli zapletení politici vládnucej strany a samotný premiér. Listiny sa falšovali na dennom poriadku a nikto, ani PASOK, ani Bruxelles ani grécky ľud netušil čo sa vlastne deje. Prekvapenie nastalo až na sklonku minulého roku, kedy zrazu Karamanlis podal u prezidenta Papuliasa demisu a z jedného dňa na druhý sa vyparil a odstúpil s čela strany Nea Dimokratia. Predčasné voľby vyhral PASOK na čele s Jeorjiom Papandreom, synom Andreasa.

Situácia súčastnej vlády

Premiér Papandreu reční poslancom

To čo nová vláda PASOK našla bol šok. Zistilo sa, že Karamanlis odstúpil, lebo už nemohol ututlávať a klamať. Deficit nebol, ako tvrdil 3%, ale skoro 14%! Krajina stála na pokraji bankrotu a tak súčastnej gréckej vláde neostáva nič iné, ako škrtať, šetriť a uťahovať. Grécky parlament prijal 7.5. 2010 radikálne opatrenia, zvýšenie daní, zrušenie výhod, zvýšenie daní z alkoholu a tabaku, zníženie platov, dôchodkov a dôchodkový vek, za čo dostane pôžičku vo výške 110 miliárd euro. Týmito a ďalšími plánovanými reformami, by Grécko malo získať daších 100 miliárd, teda dokopy 200 miliárd. Dlžný je štát 300 miliárd. Po schopnosti splatenia tejto časti však nebude problém získať viac času na splatenie ostatku, grécka ekonomika sa oživý a bude schopná platiť dlh pre EU, teda aj Slovensko. Do konca tejto vlády sa podľa ekonómov Grécku podarí znižiť deficit z terajších 14% na 3%. Takysto nehrozí bankrot, ten by bol to najhoršie riešenie pre Grécko. Mnohí ekonómovia nám to doporučujú. No keď by sa to stalo, Grécko by bolo na mizine, bez peňazí, vystúpili by sme z eurozóny a čo teraz? Nemali by sme peniaze na novú menu, na oživenie ekonomiki, proste na nič. Musela by prispieť EU. Lenže príspevok by bol oveľa väčší ako ten na záchranu Grécka, nehovorím o tom, že splatiť ho by bolo takmer nemožné, teda keď by sa jednalo o zregenerovanú ekonomiku. Momentálna pôžička Grécku je jediný spôsob, ako sa dostať s tejto eurokrízy. Bohužial, nepáči sa to ani mne ani vám Slovákom, no iná šanca tu nieje.

Štrajky, nepokoje, platy a podpora vlády PASOKu zo strany ľudu

Grécki povstalci

V súčastnosti média veľmi radi prikrášlujú situáciu a tvrdia, že Gréci sú nespokojní s reformami. Áno ale koľkí? V Grécku žije 11 miliónov obyvateľov. Štrajkujúcich nieje ani 200 000. Podľa prieskumov viac ako polovica gréckych voličov podporuje vládu PASOKu a chápe jej počínanie ako jedinú šancu, ako Grécko zachrániť. Média a zahraničie sa len snaží spraviť s Grékov násilníkov a komunistov a posudzujú nás podľa 200 000 protestujúcich, prípadne megalománsky zveličujú. Áno, sú nepokoje, sú bitky s políciou, no iba týto ľudia to vytvárajú. Povstania a ľudové pobúrenia patria ku gréckej povahe už tisícky rokov, niekedy je to božie požehnanie, inokedy prekliatie. Tiež sa mi nepáči, ako sa hovorí o nebezpečí ísť do Grécka na dovolenku. Myslím, že žiaden Slovák nepôjde k moru do Atén. Štrajkuje sa iba v Aténach a čiastočne v Thessalonikách. Ešte sa nestalo, že by boli nejaké násilnosti a štrajky na ostrovoch, alebo na vidieku. Tam ľudia žijú kludne, skromne a nemajú komu protestovať. Takže o dovolenku by som sa nebál. Všetko je to iba istá antihellénska propaganda. Výtržnoti rýchlo skončia, do leta je po nich. Po troch vraždách polícia zakročila tvrdo a bude ešte tvrdšie. Je možné, že odborový zväz, či komunistická strana bude rozpustená. Výtržnosti skončia. Takysto nie je pravda že dôchodkový rok bol 54. Raz počujem 54, dnes v správach dokonca 53 a nebduem prekvapený, ak povedia, že Gréci majú dôchodok od narodenia. Skutočnosť je taká, že priemerný dôchodkový vek bol 60 rokov a mnohí dnešní dôchodcovia pracovali už od 16. roku života. Aké máme platy? Počul som 3000 euro, 4000 a dokonca aj 5000 mesačne pre úradníka. Plat obyčajného úradníka sa pohyboval okolo 1500-2000 euro. To je dosť, priznávam, ale nepreháňajme na 5000... Som rád, že sa to zníži. Avšak treba aj pripomenúť, že nie je 1500 euro na Slovensku 1500 euro aj v Grécku. Ceny sú drahšie, teda čo a ako. Za taký nájom v Aténach dá spoločný pár jeden zo svojich platov, čo môže byť viac ako 1000 euro. Okrem toho nehovorím o vidiečanoch, pracujú na vlastných pozemkoch od rána do noci za mizerné peniaze, už ani chov ovcí sa v Grécku nevypláca. Podľa niektorých sme my Gréci leniví. Tiež je to propaganda vykresliť lenivých komunistov čo vedia iba štrajkovať. V skutočnosti Gréci pracujú tvrdu, vidím to na mojej rodine, priateľoch a známych a potvrdzuje to aj EU, podľa priskumu Gréci pracujú viac ako je európsky štandard. Ten kto tvrdí opak nevidel alebo nepozná grécku povahu. Siesta je možno tak pre majiteľov obchodov. V dedine odkiaľ pochádza moja rodina nikto o sieste nepočul. Žijú tam roľníci a vinári čo každý deň pracujú od rána do noci a jedia na poly. Príkladov je viac, ale myslím že už toho stačilo.... 

Dúfam že som vám aspoň zhruba objasnil grécky problém.                 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Boj proti korupcii si netrúfol atakovať ani Fico

Objavujú sa útoky na prezidenta či aktivistov.


Už ste čítali?