Článok jedného Gréka VI:Grécko, referendum a grécka krízova kultúra

Autor: Maximos Dragounis | 3.11.2011 o 17:58 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  486x

V mojom ďalšom článku priblížim najdôležitejšie veci okolo Grécka, teda dohodu, ktorá sa zrodila po poslednom samite eurozóny a následné  referendum, ktoré vypísal premiér Papandreou. Dozviete sa príčinu vypísania referenda a všetko to, čo slovenské média naschvál slovenskému občanovi zatajujú. A samozrejme tiež, ako určite referendum dopadne. Na záver tiež trocha odľahčenie od problémov v gréckom štýle satirickej zábavy.

Dohoda existuje

O dohode lídrov

Zrodila sa teda, ako všetci vedia, dohoda, ktorá má konečne priniesť nejaké východisko z tejto krízy, čo zmieta celú Európu. Lídri eurozóny sa domnievali, že Grécku je treba odpísať väčšiu časť jeho dlhu voči bankám, ako bolo dohodnuté v júli, teda viac ako 20%. Jedine väčší odpis by totiž mohol priniesť efektivitu. Dohadovalo sa „odstrihnutie“ dlhu medzi 40%-55%. Nakoniec, po spomínanom rokovaní sa predstavitelia bánk a eurozóny dohodli o 50 percentnom „zostrihu“ gréckeho dlhu. Toto opatrenie môže byť skutočne v praxi účinné, hoci bankári do neho išli s veľkou neochotou, no aj oni, pochopili, že je to stále lepšie, ako keby malo Grécko skrachovať a odpis by už bol oveľa väčší. Títo bankoví podvodníci totiž veľmi dobre vedeli, že Grécko takéto pôžičky samé nikdy nemôže zvládnuť, spolu s gréckymi politikmi hrali špinavú hru s tým, že to vždy za Grécko niekto splatí. Situácia je ale vážna, takže 50% zo svojej „danajskej pôžičky“ musia oferovať. Takýmto výrazným znižením dlhu sa Grécko dokáže spamätať a už o pár rokov bude grécky dlh predstavovať „iba“ 110% HDP, čo bude veľmi výrazný pokrok. Navyše bola dohodnutá nová stabilizačná pôžička Grécku vo výške 130 miliárd euro.

Lídri teda jasne povedali nie gréckemu bankrotu, ktorý ako každý zdravý a skúsený ekonóm a nie mladí tajtrlíci ktorých slovenské média s radosťou ukazujú, by spôsobil otras eurozóny a jej pád. Pri gréckom bankrote by sa totiž muselo odpísať viac ako 70% gréckeho dlhu, čo by ale už nerozchodili silné ekonomiky ako je Taliansko a pád Talianska znamená pád eurozóny. Bankrot Grécka teda je celkom nereálny, hoci, ako som veľakrát spomínal, podľa slovenských médií by Grécko už asi 10 krát zbankrotovalo a stále aj „bankrotuje“. Navyše prípadný odchod Grécka z eurozóny by len navýšil grécky dlh, teda kríza v Európe by sa len oveľa viac prehĺbila, nehovoriac o megapáde hodnoty eura.

Dimopsifisma-Referendum

Georgios Papandreou

 

Čo sa týka referenda je dôležité povedať prečo sa vlastne premiér Papandreou pre takýto krok rozhodol. Ide len o to, že premiér Papandreou si je plne vedomí, že grécky ľud v referende povie jasné ÁNO šetreniu a spomínanej dohode. Rozhodol sa tak preto, lebo vláda je už unavená bojom s večne nespokojnými demonštrantami, ktorých je ledva 200. 000 a z ktorých falošné slovenské média spravili celé Grécko. Avšak, väčšina Grékov úsporné opatrenia a šetrenia, ako som už asi tisíc krát spomínal podporuje, teda jasne podporí premiéra aj v referende. Ako dôkaz toho uvediem nedávne komunálne grécke voľby, ktoré sa uskutočnili počas najdrastickejších šetrení a najväčších protestov. Grécki voliči vtedy jasne posporili vládnucu stranu PASOK premiéra Papandrea. Príklad za všetko spomeniem len to, že Atény prišli po dlhej dobe o pravicového starostu, ktorého nahradil víťaz z PASOKu-Georgios Kaminis. Presne takto Gréci podporia aj referendum. Premiér si jedine týmto krokom chcel pekne pilátovsky umyť ruky a zapchať ústa hlúpim, často nenažraným a komunistickým demonštrantom, ktorí sa sťažujú na vládu, že robí tieto nutné úsporné kroky. Tak dá premiér, ako sám povedal, osud do rúk ľudu, ktorý sám rozhodne o tomto dôležitom kroku a hlupáci už na vládu a na premiéra nebudú môcť nadávať. Je to výborný ťah prezieravého politika, ktorý si je istý úspechom referenda a tiež očisťuje svoju osobnosť o ohováraní, aby v predvolebnej kampani na neho nemohli títo komunistickí a pravicoví fanatici kydať. Papandreou robí skutočne ukážkový príklad prezieravej politiky. Agentúra, ktorá robila odhady a tvrdí, že 60% Grékov je proti šetreniu, je úplný nezmysel, robený presne tými pravicovými podvodníkmi, ktorí falšovali grécke údaje voľakedy. Nik tomu neverí, vzorka 1000 ľudí, ktorí odpovedali boli zväčša priaznivci gréckej pravice a komunistov a na ich základe robia mienku Grékov, pritom nedávne voľby do krajov PASOK jasne prevalcoval svojich oponentov, pričom aj pred týmito voľbami mala pravicová opozičná Nea Dimokratia vyhrať. Takže asi toľko k prieskumom. Ešte pripomeniem, že v štvrtok prebehne hlasovanie o dôvere Papandreovmu kabinetu v parlamente, neočakáva sa prekvapenie, vláda rovnaké hlasovanie už raz prežila.

 

Gréci humorom a satirou proti kríze


Tancom proti kríze...Grécka komédia

 

Poďme si ale konečne odľahčiť od všetkých týchto problémov a neistej budúcnosti. Posledná kapitola môjho článku bude o gréckej povahe, ktorá sa opäť krásne prejavila v tejto zlej situácii. Gréci sú totiž národ, charakterizovaný už od staroveku asi nasledovne: Tancujú a spievajú ak sú šťastní, no ešte viac ak sú smutní. Je to pravda aj teraz a naša stará povaha stále nevymizla. V Grécku sú najoblúbenejšie dve žánre hudby: laika teda „ľudová“, (laos=ľud), no v skutočnosti ide o modernú hudbu spievanú na tradičný grécky strunový nástroj bouzouki, pôvod tejto hudby siaha do 60. rokoch 20. stor. kedy sa tento štýl vyvinul z „gangsterského“ štýlu 20-50. rokov, rembetiko, ktorý sa vyvinul zo starej anatólskej hudby, ktorá má korene v Byzancii a starogréckom období. Druhá populárna grécka hudba je tzv. dimotika, teda opäť ľudová (dimos=ľud), tentokrát ale pôvodná ľudová hudba pevninského Grécka, hraná na dychový tradičný grécky klarinet. Nasleduje ostrovná hudba-nisiotika a krétska hudba-kritika.

No a teraz aby sme sa dostali bohužiaľ späť ku kríze. Gréci hoci, majú veľké problémy, uchyľujú sa práve počas týchto krízových dní ku kultúre, vznikajú nové knihy o kríze, satiry o kríze, divadelné hry a divadelné satiry na námety krízy a politikov, ľudové divadlá vtipne znázorňujúce politikov ako smiešnych Karajozisov (ľudová smiešna postava divadla) a samozrejme o kríze, ako ináč, vznikajú nové ľudové piesne. Existuje mnoho vtipných autorov, ktorí skladajú na už existujúce, ale aj na nové tradičné melódie vtipné texty o gréckej kríze, o gréckych, ale aj svetových politikoch (Karamanlis, Papandreou, Merkelová, Sarkozi). Ľud sa aspoň na chvíľu zabaví a odpúta sa od ťažkostí každodenného života, prípadne sa niečim inšpiruje, čo mu pomôže a tiež sa aspoň na chvýľu jeho záujmi spoja.

Veľmi známe sa stali predovšetkým pesničky o kríze od speváka a ako sa ukázalo výborného satirika menom Dimitris Kontogiannis, ktorý vo svojich piesňach s tradičnou gréckou melódiou vtipne spieva napríklad:

Den boro manula, aide den boro, syre na feris ena euro-Nemôžem mamička nemôžem, dones mi jedno euro (namiesto tradičnej verzie fere ton jatro-zavolaj doktora), aby som si z neho spravil svätú ikonu a klaňal sa mu. Iná pesnička, pôvodom z gréckych ostrovov sa obúva do prezidenta Sarkoziho a Angely Merkelovej-  ...Sarkozi, more Sarkozi mu ´chis kapsei tin psychi, me tin Merkel ti na zi....-Sarkozi, Sarkozi spálil si mi dušu, aby ste s Merkelovou mohli žiť.

Kritike neušiel ani premiér Papandreou, kedy sa namiesto peloponézskej piesne Stu Papa tin auli-Na kňazovom dvore (papas=kňaz) spieva: Stu PAPANDREOU tin auli euro bei mazemeni, Elladitsa chaidemeni-V Papandreovom dvore, euro hromadné padá, Grécko moje úbohé.

V satyre neotáľajú ani cyperskí Gréci a okamžite skladajú nové-čattisty (ľudové vtipné zhudobnené verše v cyperskej gréčtine) tiež o kríze. Na Cypre je ale situácia oveľa lepšia ako v Grécku a tak miestni Gréci spievajú: ....En, psemata mas lalune pu echumen mian krisi, eno o kosmos is tin Kypron mas, echi na fanarisi.....-Klamstvá nám hovoria že vraj máme krízu, no na tom Cypre našom sme inú pravdu odhalili...

Na záver


Spevák Kontogiannis Grécka zábava

Takže ľud dáva najavo ako sa má a prehnanými satirami sa jednak baví a jednak odpútava od problémov. Mnohé divadlá zlacneli a hoci je vonku už na niektorých miestach Grécka zima, ľud sa chodí zabávať do otvorených divadiel na nové satiristické komédie o politikoch a celej kríze. Grécky ľud sa totiž rád zabáva tvrdou satirou na politikov a politiku, preto tvrdé satiry v staroveku písal už Aristofanes, dnes sú to mnohí satiristi ako spomínaní Kontogiannis. Táto posledná kapitola, rovnako ako účel týchto všetkých satír a pesničiek je zabudnúť na krízu a problémy a trocha sa odviazane pobaviť to prajem každému, nech sa všetci majú dobre a zoberú si príklad zo starogréckej, či súčasnej gréckej komédie- teda nechať problémy tak a ísť sa radšej aspoň na chvýľu zabaviť!

 

No a zopár linkou s gréckou "krízovou " hudbou:

http://www.youtube.com/watch?v=u4ob6GDqRuo&feature=related   O Papandreovi

http://www.youtube.com/watch?v=FJnjmj6OrPk&feature=related      O Eure

http://www.youtube.com/watch?v=sjv66bM6zHw&feature=related    O Sarkozim a Merkelovej

http://www.youtube.com/watch?v=klnhlQWmLhg&feature=related     O problémoch

http://www.youtube.com/watch?v=x2ZjeDne7wE                                O Cyperskej kríze


Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Boj proti korupcii si netrúfol atakovať ani Fico

Objavujú sa útoky na prezidenta či aktivistov.


Už ste čítali?